História

Najstaršia písomná správa, v ktorej sa uvádza názov osady Rautz (Svätá Chrasť) je v „Zoborskej listine“ kráľa Kolomana spred 1. Septembra 1113. Ide o popis majetkov Zoborského opátstva svätého Hypolita. Latinský prepis tejto listiny sa nachádza v príspevku k dejinám farnosti sv. Martina v Šintave. Fotografiu „Zoborskej listiny“ je možné uvidieť na Obecnom úrade Vinohrady nad Váhom.

Najstaršou zachovalou stavbou v obci je rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie neskororenesančno-barokového slohu z polovice 17. Storočia. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1695 v kanonických vizitáciách šintavskej farnosti, vzhľadom k tomu, že Svätá Chrasť bola jej filiálkou. Pôvodná stavba kostola sa nezachovala, ale určite bola ešte staršia, možno zo 16. Storočia (podľa: Augustín Balogha, Maria Mater Dei). Predpokladá sa, že to bola priestranná kaplnka. Tento predpoklad naznačujú tri oltáre, ktoré boli známe už pred prestavbou – jeden hlavný a dva bočné. Kostol bol obľúbený ako pútnický. Zaujímavé je, že kostol bol znovu vysvätený biskupom Michalom Ignácom Friwaisom v roku 1746, čo môže znamenať, že bol istý čas uzavretý, alebo možno aj odňatý katolíkom.

V roku 1778 sa na kostole uskutočnili viaceré opravy a na podnet zemepána Františka Esterházyho bola upravená aj veža kostola. Ďalšie opravy kostola sú známe z roku 1924 a 1947, najnovšie opravy sa uskutočnili v roku 2003 a 2005 – odvlhčenie muriva a základov, oplechovanie veže meďou, zhotovenie novej vonkajšej omietky kostola a veže. Všetka oltáre kostola sú stĺpcovej architektúry. Na hlavnom oltári je maľba navštívenia Panny Márie a sú tu umiestnená sochy sv. Alžbety, Barbory, Anny a Panny Márie.  Na bočnom oltári vpravo je maľba Narodenia Panny Márie a sv. Antona Paduánskeho. Bočný oltár vľavo je oltárom Ukrižovania so sochami Panny Márie a sv. Anny. Oprava oltárov bola vykonaná v rokoch 1999-2002. Dominantou dediny je práve tento  rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie.

Ďalšou historicky zaujímavou stavbou je kaplnka sv. Urbana, patróna vinohradníkov, postavená v roku 1728, ktorá bola takisto pútnickým miestom. Kaplnku dal vybudovať ostrihomský kanonik Pavol Pyber.

Vinohrady nad Váhom ležia v Podunajskej nížine na západnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Západná časť chotára je na ľavobrežnej širokej nive Váhu, východná časť v miernej pahorkatine s mocnou pokrývkou spraší. Okrem lužných lesíkov na nive Váhu je chotár odlesnený. Svahy obce s juhozápadným sklonom sú vysadené viničom.

Dnešný názov a samostatnosť získala obec  Vinohrady nad Váhom v roku 1957.. Minulosť obce je pomerne skromná. Mnohé jej osudy sú úzko späté s neďalekou Šintavou. Historickým faktom však zostáva, že obec vznikla až v roku 1957. Až do roku 1957 patrila do katastrálneho územia Šintava a mala názov Šintavské Vinohrady.

V strede obce sa nachádza  budova základnej školy, materská škola, futbalový štadión, obecný úrad, miestne osvetové stredisko.  

V chotári obce Vinohrady nad Váhom sa nachádza štátna prírodná rezervácia - pôvodný dubový les Dubník - ktorá je chránená od roku 1954, kde sa nachádza hniezdište výrika obyčajného. Les má výmeru cca 20 ha.

Okolie láka návštevníkov výbornými podmienkami pre turistiku a vodné športy.

Rozloha obce je 1070 ha.

• Stred obce 170 m.n.m.
• V chotári 128 - 204 m.n.m.